Vietor tíško privial sneh
a z tvare sa odviala sĺza.
Silný človek si povie tak nech
No ja nie som taká drzá.
Občas svet mi dá facku,
no moje nohy ma udržia.
Ukladá ich ako na tácku.
Možno raz nado mnou zvíťazia.
Pochmúrny večer prinesie smútok.
Pár tichých vzdýchov si vyludím.
Prečo je tak malo vysnívaných lasok?
Touto otázkou hlavu si potrápim.
Je udelom človeka, či snáď prekliatim
každý deň pre lásku potrpáť ?
Ja dúfam že tie facky ráz svetu vrátim,
aby som mohla s pokojnou dušou ísť spáť.
Či spáť v noci, a či na večnosť?
Hlavne tak, ako je srdcu dobre.
Poblízku cítiť lásky vernosť
a usmievať sa iba tak a náhodne.
Komentáre
Supeeeer!