Znova ma to chmúri.
Mám v sebe veľký mrák.
Srdce sa mi búri,
prečo je to všetko tak?
Prečo človek chce a žiada,
vec a cit ktorý mu nepatri?
Srdca, duše i tela zvada
dnes aj vo mne súperí.
Ja to všetko znášať neviem.
Nič z tých citov nezvládam.
Ako svojmu srdcu poviem,
že ho na chvíľu odkladám?
Lenže ono ma neposlúcha
ale ani ja ho nenútim.
Keď ho cítim prúdko búcha,
aj keď k nemu nepatrím.
Každý deň sa seba pýtam:
Bože prečo práve ja?
Za čo že to vlastne pykám
Nepatrím do jeho raja.
Tíško v duchu iba smútim.
Čierne mráky rozháňam.
Ráz sa proti láske vzbúrim,
Len si počkam do súdneho dňa.
Komentáre
ahááá