Muriankin blog :-)

Štartujeme. Už počujem zvuk motorov lietadla....všetko sa dáva do pohybu...stará spálena guma pneumatík sa pomaly odlepuje od povrchu zeme...konečne som šťastná..ten chvíľkový pocit beztiaže..mi navodil myšlienku, že som schudla. Hurá po všetkých tých dietach..hotová eufória ....netrvá dlho a mam svoju pôvodnu váhu späť...ó áno ten známy jojo efekt. Nikdy som neverila, že myšlienky unavujú, no teraz ma nekonečne vyčerpali, akoby som ich musela celý čas dolovať iba malým kladivkom z nejakého neznámeho veľkého kameňa, ktorý plával v červenej krvavej rieke môjho srdca...bol to kameň, no plával..bála som sa, že sa potopí ale nestalo sa... možno by bolo ľahšie keby sa potopil !..Unavená..áno, unavená, toto mi vravela nielen moja hlava ale aj každá bunka môjho podľa mňa nesprávne vytesaného tela..áno už dávnejšie začínam zisťovať, že zrejme som vyformovaná z nejakého kamenného materiálu...asi nejaký mramor alebo čo, nevyznám sa v tom...viečka sa mi zatvárajú..nechcem to keďže som ešte neletela, a ked zaspím tak o ten pocit prídem...ale neovládam to, nejde to..zaspávam ....pomaly..pokojne..spím...Spím???nie?neviem! kde som?modré, vsetko je modre... ľahké..ja som ľahká..hurá opät...neviem kde to vlastne som... ale je mi to je jedno ..cítim vzduch. čistý, skutočný vzduch.. nie nejaké omamné plyny velkomesta.. žiaden smog a ani výpary ...iba nejaká tá zmes O2 a iné vzácne plyny...hlboko sa nadýchnem a cítim ..cítim na svojom chrbte niečo navyše..chcem si to rukami nahmatať,  no nemám ich...obzriem sa ako sa to len dá a zmeraviem ..ja mám krídla.po chvíli sa hneď uvedomím musím mávať, lebo padám...ja lietam, letím ..cítim ako plachtím medzi oblakmi a vytváram v ich hustých kôpkách nejaké obrazce..voľnosť nič ma nedrží....neviem sa rozhodnúť či to skúsiť alebo nie.nikdy som nemala odvahu riskovať...ale ja lietam tak sa nemám čoho báť...tak áno urobím to...spojila som krídla..pomaly sa jedno pierko preplietlo pomedzi ostatné a v tejto chvíli keď ma zemská tiaž ovláda celú cítim, ako silný vzdušný vír mi vrýva do tváre rôzné priehlbinky a vlnky...zrazu som sa započúvala..počujem šepot...ten vzduch on sa so mnou rozpráva šepká.. šepká mi všetky tajomstvá, ktoré ešte nepovedal žiadnemu smrtelníkovi cítim sa poctená...som medzi nebom a zemou,, medzi bdelosťou a spánkom,, medzi bolesťou a láskou...ale čo to ja som zabudla rozprestrieť krídla cítim tupé nárazy čo sa deje ?nejake sedadla nejaki ludia..som zase v lietadle pristáli sme..zobudila som sa...na letisku ma čakal priateľ..: "dúfam že si nezaspala, inak by si si neužila lietania"